autor

YOLi

Všetky skvelé miesta | Jennifer Niven

Violet Markeyová ráta dni do maturity, aby mohla ujsť z malého mesta, kde ju prenasledujú bolestné spomienky na sestrinu tragickú smrť. Navzájom sa nepoznajú, až kým sa obaja neocitnú na rímse školskej zvonice, s pohľadom upretým na chodník šesť poschodí pod nimi. Dole sa zhlukujú študenti a škodoradostne pobádajú Fincha, aby skočil. Na výčiny problémového študenta už sú zvyknutí. Čo tam však robí Violet? Keď dvojica napokon cúvne, na druhý deň sa v školských novinách objaví článok o hrdinke Violet, čo zachránila čudáka Fincha. Nebolo to však naopak? Finch je novou známosťou uchvátený a Violet presvedčí, aby spolu pracovali na školskom projekte – túlali sa po Indiane a spoznávali jej neobjavené zákutia, všetky skvelé miesta, o ktorých mnohí ani netušia. Práve tam si uvedomia, že môžu byť sami sebou, zbaviť sa nálepiek, ktoré im dávajú tí, čo ich vôbec nepoznajú. Skrátka môžu byť konečne šťastní. Zdanie však občas klame, najmä ak je smútok priveľký...

 

"Keď vezmeš do uváhy veľkosť hviezd, čo sú naše starosti oproti nim?"
"Zapustila som korene, ale plyniem."
"To sa mi páči, odkiaľ to je?"

 

Je veľa kníh, ktoré si zaslúžia našu pozornosť. Kníh, ktoré v nás niečo zanechajú. Kníh, ktoré sú plné radosti a smútku. Ale je len málo kníh, ktoré sú reálne. Nie sú presladené, postavy nie sú nadpozemsky inteligentné ani krásne a nemajú až také šťastie v živote. A práve o tomto je tá kniha. O chlapcovi a dievčine, ktoré niečo stratili, niečo, čo v živote najviac potrebovali. A práve preto ma zaujala táto kniha - na nič sa nehrá a predsa je dokonalá sama o sebe. Jennifer vytvorila niečo, čo sa nepodarí každému, jej sa to však podarilo. Keď som však zistila, čo zažila ona.. bolo mi ešte viacej doplaču ako z konca príbehu. Ľudia si totiž niekedy ani neuvedomujú, že človek, ktorý vyzerá bezstarostne, môže myslieť na tie najhoršie veci. Pretože my ani netušíme, čo sa druhému odohráva v hlave, pokiaľ nám nepovie sám pravdu. Sme zvláštne stvorenia - o veciach, ktoré by mali vedieť naši blízki, vieme len my. A o veciach, ktoré by sme mali vedieť len my, vedia všetci.  

Predtým než zomriem, chcem mať deti. Žiť v Londýne. Mať ako domáceho miláčika žirafu. Skočiť s padákom. Deliť nulou. Hrať na klavíri. Naučiť sa po francúzsky. Napísať knihu. Odcestovať na inú planétu. Byť lepším otcom, akým bol ten môj. Mať zo seba dobrý pocit. Ísť do New Yorku. Poznať rovnosť. Žiť. 

 

"Je to kameň. Ak by to malo byť z vďaky, tak by som očakávala niečo lepšie."
"Je mi jedno, čo to je."
"Nesprávaj sa tak, Ryan."

 

Postavy ma jednoducho nadchli. Každý z nás má nejakú tú svoju, ktorú jednoducho zbožňuje. Možno nejaký ten pár, ktorý už má alebo nemá byť spolu. A práve Violet s Finchom sú ľudia, ktorých jednoducho zbožňujem. Každý je úplne iný, spája ich však jedno jediné - smrť. Keď sa stretnú spolu vo zvonici, vo vzduchu sa vznášala zvláštna atmosféra, ktorú som pocítili hneď na začiatku. Vedela som, že ich budem milovať tak, ako milujem celý ten príbeh. Ale čo na ňom tak moc milujem? Dvoch ľudí s depresiami, ktorí sa nevedia tešiť zo života? Nie. Dvoch ľudí, ktorí si vedia vážiť maličkosti a tešiť sa z nich, spoločné dobrodružstvá a veci, ktoré chápu len oni. Postupne odhaľujú krásy života a začínajú sa z nich spoločne tešiť. Niečo tu však celý príbeh nesedí a aj to mi udrelo do očí behom prvých pár kapitol. Tento príbeh je naozaj tak trošku depresívny. Autorka z toho však spravila niečo skvelé a krásne. Sú knihy, ktoré naučia človeka žiť a byť lepším človekom. A práve toto je jedna z tých kníh. 

Eutanáziová dráha v skutočnosti neexistuje. No keby existovala, šlo by o trojminútovú jazdu, pri ktorej by ste sa vyviezli do výšky takmer päťsto metrov, potom by nasledoval voľný pád a sedem slučiek. Ten konečný pád a sedem slučiek by trvali šesťdesiat sekúnd, no pravý dôvod, prečo by ste na nej zomreli, je preťaženie 10G, ktoré vznikne pri prechode slučkami rýchlosťou tristopäťdesiatosem kilometrov za hodinu. 

Jennifer má skvelý štýl písma. Upútal ma hneď na prvý pohľad a po prečítaní pár viet som jednoducho na tejto knihe fičala. A preto som včera prečítala 260 strán len tak, na posedenie, pretože som bola do toho neskutočne zažratá a ignorovala som celý svet. Nemyslela som si, že ma to bude až tak baviť. Ale bavilo a ja s kľudom môžem povedať, že tento rok nebudem mať len jednu knihu v kolónke "Objav roka" ale hneď dve (minimálne!).
   Obálka knihy je vskutku nádherná. Som naozaj rada, že YOLi ponechalo pôvodnú/originál obálku, pretože je naozaj nádherná. Jednoduchá a hneď udrie do očí. Predsa len sa hovorí - menej je niekedy viac.
   Musím uznať, že som naozaj podľahla tomuto príbehu, čo som až tak nečakala. Vedela som, že sa mi to pravdepodobne zapáči tak, ako všetko od YOLi. Naozaj som si ale nemyslela, že na tom budem až tak závislá. Kniha je plná nádherných citátov a myšlienok, už len samotný príbeh človeka očarí na toľko, aby sa doň zamiloval. Ona vás jednoducho pohltí ako pohyblivý piesok. Snažíte sa dostať ďalej, vy sa však stále prepadávate nižšie a nižšie, až kým vás nepohltí úplne. 

Hodnotenie
Jednoducho 10/10. Aj keď by si zaslúžila 1000/10

 

Recenzovala Aneta Kondrčková
http://readingbookswithlove467.blogspot.sk/2015/10/vsetky-skvele-miesta-jennifer-niven.html


Právě vychází
Nejčtenější články Doporučené články