autor

YOLi

Zhorenisko: Labyrint 2

Myslíš si že si utiekol...?
Po tom, čo Thomas a jeho priatelia ušli z labyrintu, si mysleli, že už je koniec. Že ušli ZLOSINu a že už všetko bude iba dobré. Thomas dúfal, že sa mu podarilo spolu s priateľmi utiecť na slobodu a že záhadní ľudia, ktorí ich niekam odviezli, im pomôžu. Ako to však býva, nehovor hop kým nepreskočíš. Nuž, Thomas a jeho priatelia ešte ani zďaleka nič nepreskočili...
Na predchádzajúcej knihe som úplne obdivovala prostredie, ktoré autor vytvoril. Bolo to niečo nové, nepoznané a úplne brilantné. Prostredie, do ktorého sa však dostávajú naši Flekári teraz, vyzerá omnoho nebezpečnejšie. Zhorenisko. Už len samotný názov neznie veľmi prívetivo (ako by názov Labyrint znel priateľsky). Miesto úplne neznáme a zhorené, na prvý pohľad opustené... no len na prvý pohľad. Žijú tu totiž ľudia v najvyššej fáze šialenstva, ktorých sa už nedá zachrániť, a ktorí zabíjajú a žerú všetko čo im príde pod ruku. A žiaľ, práve Flekári sú tí, ktorí budú pre nich jednoznačne na zožratie.

Dej napínavý už od začiatku
Občas si myslím, že autor Flekárom nikdy nedá pokoj, lepšie povedané, že oni si ani na chvíľu nemôžu vydýchnuť. Keď ich zrovna nenaháňajú mechanické príšery v labyrinte, idú po nich niečo ako zombie, čo ich chcú zjesť. Veľmi priateľské. Flekári mali moje sympatie už v prvej knihe, ale v tejto druhej som sa k nim ešte viac upla. Minhove hlášky mi dokázali spríjemniť deň a uvoľniť napätú atmosféru v knihe. Thomas bol presne taký ako vždy - chcel Flekárom pomôcť, ale ako je to u neho už zvykom... skáče z blata do kaluže (aspoň myslím, že takto sa to príslovie používa. :D).
Už hneď od začiatku nám autor zastaví srdce, a ak ste si určité postavy obľúbili tak veľmi ako ja, ani ste nedýchali. Čoby len nedýchali, v tej chvíli by sa mi nikto krvi nedorezal (ja dnes používam samé frazeologizmy... to je divné. Späť však k deju). Asi si ani nemusím dávať námahu s hovorením, ako autor vynikajúco zauzlil dej. Niečo nám odhalil, no niečo pred nami skryl a mňa strašne škrie, že sa kniha skončila tak... napínavo! Mám pocit, že som na celej tejto sérii závislá, už si pripadám ako nejaký "závislák", ktorý potrebuje svoju dávku tejto série. Dostala som druhý diel a teraz som na tom ešte horšie, pretože potrebujem vedieť pokračovanie! Hneď! Okamžite! Veľmi súrne...

Ľahké čítanie
Neviem, kto vo vydavateľstve zvolil takú grafiku, akú táto kniha má, ale bol to génius a klaniam sa mu. Veľkosť knihy je úplne ideálna a písmo v nej je tiež veľmi skvelo vybrané. Knihu prečítate na jeden hlt, písmo je dostatočne veľké a celkovo sa mi veľmi páči dizajn knihy! Jediné, čo mi na knihe prekážalo je to, že Thomas má Teresu tak veľmi rád a ja ju veľmi nemusím.... nemusela som ju už v prvej knihe, ale som ochotná to tolerovať, aj keď ju Thomasovi neschvaľujem. Bolo mi ho však úprimne ľúto, keď hneď na začiatku knihy zmizla a on vôbec netušil, či vôbec žije... no jo, život je krutý.

Recenzovala: Kristína Veselská
http://live-with-books8.webnode.sk/news/zhorenisko-james-dashner/


Právě vychází
Nejčtenější články Doporučené články